Maranello – údolie červených hláv

Autor: JaMarek Varga | 8.11.2012 o 11:39 | (upravené 8.11.2012 o 11:48) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  43x

Zvučné meno pre talianske voľačo neďaleko mesta Modena. A to je zvučné meno pre mesto, pri vyslovení ktorého sa snáď každému motoristickému fanúšikovi vybaví vzpínajúci sa čierny kôň v logu značky Ferrari. Ono „voľačo“ píšem zámerne, pretože Maranello nie je v niektorých zdrojoch definované ako mesto, ale iba akási mestská časť Modeny alebo dedinka na periférii.

 

Jedného rána, keď som si obul svoje červené Sparco a plánoval sa vydať smerom k neďalekému kopcu na ranný prejazd som sa náhle rozhodol inak. Musím to vidieť!

Do Maranella je to slabých 900 km, takže 2 nádrže potrebné a komunikatívny spolujazdec vítaný. A cieľ? Maranello je rodisko každého Ferrari, ktoré zajačí na svet po prvom naštartovaní. Hypermoderná továreň, múzeum a jednoducho celé to všetko okolo. Predstavte si pocit, že sa budete môcť dotknúť múrov fabriky, kde vznikajú superšporty, ktoré vidíme zväčša na obrázkoch. Že budete stáť vedľa skutočného Enza na 4 kolesách a voskového Enza v kancelárskom kresle. Nedá sa nezažiť!

Po svižnom prejazde nahor a zúfalom downhill-e z Álp, po nekonečnej diaľnici ponad Benátky s policajným Lamborghini Gallardo za chrbtom (akoby mi niečo vravelo „kašli na Ferrari, zamier do Sant´ Agata“). Lambo je fajn, ale Ferrari je ikona, takže sa smer mojej cesty nezmenil a po príchode do Maranella .... som naozaj mohol odbočiť na vidiek a dať si kávu s Ferrucciom.

Neviem, či som si to celé príliš nezidealizoval a čakal ovácie, zástupy ľudí, jakot vytočených motorov, vôňu spálenej gumy a hromadu dymu na kruhových objazdoch z driftujúcich Itálií 458. Nič také sa nedialo. Vlastne sa nedialo absolútne nič!

Pokojné vidiecke prostredie s pár osamotenými farmami sa zahustilo na malú mestskú časť, sem tam dom, sem tam noname čerpačka.. Žiadne honosné stavby, moderné trendy alebo aspoň niečo, čo by vravelo, že tu predsa sídli Ferrari. Na jednu stranu sklamanie, na druhú sympatie k tomu, že v základe nejde o imidž, ale o vytváranie prostriedkov na generovanie zážitkov za volantom. Že sa tu vyrábajú tie najemotívnejšie športové autá na svete.

Moja subjektívna pravda je však iná. Ferrari ide o imidž v prvom rade. A v tom druhom robia naozaj úžasné autá. Poznanie ako sa veci majú, sa dostavilo hneď potom, ako som prešiel posledný kruháč a navigácia oznámila cieľ. na ľavej strane. Všade červená, všade kone a logá porozsýpané snáď aj po zemi. Všetko sústredené na jedno miesto presne okolo Museo Ferrari. A všetko pôsobilo tak povrchne a lacno. Nestihol som ani vystúpiť z auta a už pri mne stála bella ragazza a prehnane sa snažila o to, aby som si šiel vyskúšať ich Ferrari. Za 150 EUR na 10 min. Do múzea to bol boj cez X ďalších komikov, ktorí mi núkali jazdy za podobné čiastky a nesúhlasili s tým, že tie prachy im dám za hodinu jazdenia, pretože za 10 minút sa s Ferrari nestihneme ani predstaviť. Jeden ma ale dostal. Priamo pred budovou Ferrari, pred mekkou červených hláv mi ponúkol jazdu na Lamborghini Gallardo. Starého Enza práve vtedy prevrátilo v hrobe.



Dojem som si napravil až po vstupe do múzea, kde stáli klasiky na ktoré sa nedá hnevať, iba s pokorou pozerať. Múzeum nie je veľké, ale odkaz Ferrari  je obrovský. Tam dnu dokážete precítiť ideu značky, jej presvedčenie a urputnú snahu byť najlepší. Patetické? Áno je.
A teraz vážne. Sú to hráči. Veľkí hráči. Určite sa zhodneme na tom, že vyrábajú exkluzívne a  naozaj fantastické autá. Ale ten všadeprítomný snobský marketing mi osobne veľmi uberá na charaktere značky. Veľmi cítiť Enzov vplyv, ktorý nenávidel svojich zákazníkov a autá vyrábal hlavne preto, aby si mohol financovať pretekársku kariéru. Nechcem odsudzovať, ale keď som sa s ním „stretol“, aj zpod tých čiernych okuliarí na mňa hľadela tvrdá Sicília a nekompromisný biznisman.

Naivne som dúfal, že návšteva rodiska Ferrari vo mne zanechá dojímavé stavy a so slzou na kraji sa rozlúčime. Úplne naopak. Drsný, reálny svet a  tvrdý biznis, ktorého výsledkom sú špičkové stroje. Roboty vytvorené na ťažbu adrenalínu a peňazí. Je dobré to vidieť a zažiť. Ale stačí raz! Ale je fantastické Ferrari kúpiť. A potom ho vidieť a zažívať každý slnečný deń.

Arrivederci!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?